Zima

Leto definitívne skončila. Jeseň sa tu poriadne neobjavila a zas začalo to debilné ročné obdobie. Zima patrí do hôr, na dediny a na východ. Nie do mesta. Neznášam tie kalamity, “člapkanice” a … zimu samozrejme.
Pokúsim sa vám priblížiť jeden z tých najprijebanejších scenárov, ktoré poznám a strašne neznášam. Zvoní budík, skoro ráno, ponáhľam sa z domu preč. Kurva, mám iba 20minút, dúfam, že nebudú zápchy. Možno to stihnem. Prvé sklamanie: Kopec snehu na oknách, na kapote, na streche auta. Dopiče! Musím to odhrabať… Druhé sklamanie: silná vrstva ľadu na všetkých možných povrchoch auta. Dopiče! Musím to oškrabať. Tretie sklamanie: skurvená zima vo vnútri, volant sa nedá držať bez rukavíc. Dopiče! Štvrté sklamanie: nejaký čurák sa ponáhľal na moste a havaroval, vytvoril obrovskú kolónu. Dopiče! Nasleduje zmierenie: Jebať na to, prídem o pol hodinu neskôr…
Neznášam zimu. A nie, vstávať skôr sa mi vážne nechce.