Mikuláš...vhodný deň na sranie

Dnes som rozdával čokoládu aj ja. Trošku detailnejšie Vám popíšem danú problematiku.
Nebolo to veľa. Jedna malá tyčinka, zopár kúskov Toffifee a Rum-Kokosiek. Tešil som sa na to celý deň. Čakal som na vhodnú chvíľu, kedy si ten malý zázrak užijem. Vhodná chvíľa je tá, keď rodičia v obývačke ležia pred telkou a kukajú Vinetoua. Schmatol som telefón, zavrel som sa na hajzli a išiel som sa hrať. Nebudem sa nudiť a počas sedenia sa aj zabavím. Lenže kokot z toho. Akonáhle polovica hovna trčala z riti a už kukalo na hladinu, vtedy sa mama musí postaviť od telky, vtrhnúť do kúpelne vedla a niečo robiť v umývadle. Strašne neznášam ten moment, keď hovno dopadne do vody v záchode a čľupne to. Niektorí majú to šťastie, že si vybrali ten lepší model hajzlov. Hovno si tam lahne, nečlupne to, zajebe celú keramiku, prípadne to trošku pošteklí na kakáči. Ale nie. My musíme mať ten hajzel, kde je hladina asi 20 metrov od mojej riti a hovno počas pádu do vody ešte stihne primrznúť v atmosfére.
Vrátme sa ale k tomu člupnutiu. Neznášam to. Ešte viac neznášam, keď je niekto v okolí hajzla a počuje, ako moje hovno padá do vody. Ešte lepšie, ak sú to rodičia, babka, alebo dokonca frajerka. Skoro celý deň sa rodičia nepohli od telky, ale keď sa ja chystám srať je treba umyť vaňu, ísť prať v rukách, alebo umývat parkety pred hajzlom. Samozrejme, že keď som už dôkladne vysratý, tak vtedy je všetko umyté, opraté a mama sa môže vrátiť kukať film.
Super. Skvelé. Začnem srať o druhej ráno keď všetci spia.